Zákon 93/1951 Zb. obsahoval iba jeden štátny sviatok, a to 9. máj ako
výročie oslobodenia Československa Sovietskou armádou. Prvý a Druhý
sviatok vianočný, 25. a 26. december, boli dňami pracovného pokoja.
Komunistická moc si netrúfla vianočné sviatky otvorene zakázať,
predovšetkým začiatkom 50. rokov však bola zrejmá snaha vymazať spojenie
Vianoc s kresťanskými tradíciami a s narodením Ježiša Krista. Ako
pripomína český historik Petr Koura, autor knihy České Vánoce,
nespievali sa koledy, z knižníc mizli knihy s vianočnou tematikou a
darčeky začal nosiť dedo Mráz.
Komunistický prezident Antonín Zápotocký ešte ako predseda vlády v
legendárnom prejave 21. decembra 1952 vyzdvihol premenu nahého Ježiška
"z chlieva" na deda Mráza oblečeného v kožuchu. "Dedo Mráz k nám
prichádza od Východu a na cestu mu žiaria takisto hviezdy. Nielen
jediná, betlehemská. Celá kopa červených hviezd na našich šachtách,
hutiach, továrňach a stavbách," povedal v rozhlasovom vystúpení Zápotocký.
Snahy o potlačenie pôvodných vianočných tradícií napokon neboli úspešné.
Po roku 1956 sa Ježiško mohol opäť vrátiť do Československa. Štedrý deň
však stále ostával bežným pracovným dňom, hoci na niektorých
pracoviskách umožňovali zamestnancom odísť skôr z práce.
Prvý "ponovembrový" Štedrý deň, teda 24. december 1989, pripadol na
nedeľu. Už 9. mája 1990 však poslanci Federálneho zhromaždenia (FZ)
schválili novelu zákona z roku 1951 a tá definitívne zaradila Štedrý deň
medzi dni pracovného pokoja spolu s Prvým a Druhým sviatkom vianočným.
"Štedrý deň sa stal tradíciou u našich národov a u obyvateľov nášho
štátu, dňom, ktorý považujú všetci bez rozdielu náboženského
presvedčenia za deň významný pre vyjadrenie vzťahov k svojim
spoluobčanom, k svojim rodinným príslušníkom. Aj ľudia bez náboženského
presvedčenia si ctia Štedrý deň ako deň významného rodinného
spoločenstva," zdôvodnil tento návrh český poslanec Karol Stome.
Táto teória podľa neho napokon zvíťazila nad negatívnymi stanoviskami,
predovšetkým ekonomickým a organizačno-technickým.
Počas Vianoc v roku 1990 sa teda obyvatelia Česko-Slovenska tešili z
troch voľných dní – dokopy dokonca z piatich, keďže Štedrý deň a
vianočné sviatky pripadli na pondelok, utorok a stredu a nadväzovali tak
na víkend (päť dní voľna bolo aj v rokoch 1997, 2001, 2003, 2007, 2008,
2012, 2014 a 2018 a najbližšie sa tak stane v roku 2025, tentoraz až po
sedemročnej pauze).
V samostatnej Slovenskej republike potom Štedrý deň zaradil medzi dni
pracovného pokoja Zákon č. 241/1993 Z. z. prijatý 27. októbra 1993.
Pre kresťanov má Štedrý deň, respektíve Štedrý večer, i nasledujúce dni -
Prvý sviatok vianočný, Narodenie Pána (25. december) a Druhý sviatok
vianočný, sviatok svätého Štefana (26. december) - predovšetkým duchovný
rozmer. Pre všetkých však Vianoce predstavujú sviatky pokoja a mieru
spojené s tradíciami, ako sú zdobenie vianočného stromčeka, vianočné
darčeky a stretnutia v rodinnom kruhu.